Prusko

15.1.2010 o 8:58 (upravené 15.1.2010 o 9:07) | Karma článku: 8.23 | Prečítané  3174-krát

Dejiny Pruska začínajú už pre našim letopočtom, keď sa vo východnom pobaltsku usádzajú Prusi. Podľa nich získalo toto územie svoje meno. V roku 1525 sa vzniklo Pruské vojvodstvo, ktoré patrilo pod poľského kráľa. Prvým kniežaťom bol Albrecht Brandenburský, pochádzal z franskej vetvy nemeckej kniežacej rodiny Hohenzoller. Mal príbuzenský vzťah s poľským kráľom. Po smrti Albrechta sa stal pruským vojvodom jeho syn Albrecht Fridrich, ktorý však čoskoro zomrel bezdetný a tak Pruské vojvodstvo nemalo dediča.

Vojvodsto zdedilo brandenburské knieža Jan Žigmund. Bola vytvorená personálna únia medzi Brandenburskom a Pruskom, ktorá sa neskôr premenila na reálnu úniu a tento celok dostal názov Brandenbursko-Prusko. Počas nasledujúceho obdobia bolo vo vojvodstvo niekoľko vojen. V sérii Poľsko – Ruských vojen bolo Prusko na strane Ruska a neskôr (september 1657) dosiahlo zrušenie svojich vazalských záväzkov voči Poľsku. V máji 1660 to bolo uznané aj ostatnými mocnosťami.
18. januára 1701 sa v Konigsbergu so zvolením poľského kráľa a rímskonemeckého cisára, prehlásil pruský vojvoda Fridrich za pruského kráľa Fridricha I., vzniklo Pruské kráľovstvo. Boli odstránené všetky väzby na Poľsko a kráľ Fridrich I. bol zároveň prvý a posledný pruský kráľ, ktorý hovoril plynule po poľsky. Jeho následníci už hovorili plynule po francúzsky a nemecky.
Hlavným mestom kráľovstva bol Berlín, ktorý ležal v Brandenbursku. Dá sa povedať, že Hohenzollerovci využili Prusko na získanie kráľovskej hodnosti, ktorú by ako Brandenbursko nikdy nezískali.
V nasledujúcich rokoch počas častých vojen sa pruské územie rozširovalo. Od Habsburskej monarchie získalo väčšinu Sliezka, ktoré v ďalších vojnách s Francúzskom, Ruskom a Habsburskou monarchiou ubránilo a postupne sa stalo dôležitým štátom. V ďalších vojnách sa zúčastnilo trojitého delenia Poľska, na území ktorého postupne vzniklo Západné Prusko, Nové Východné Prusko a Južné Prusko. V období napoleonských vojen v boji proti Napoleonovi Prusko stratio rozsiahle územia, ktoré si však neskôr po porážke Francúzska vykompenzovalo.
znak-pruska.png8.júna 1815 Prusko spolu s Rakúskom a ostatnými nemeckými štátmi vytvorilo Nemecký spolok. Nemecký spolok vznikol ako náhrada za Svätú ríšu rímsku, ktorá zanikla v roku 1806.
Spor s Rakúskom o vedúcu úlohu v Nemeckom spolku a spor o územie Šlezvicko-Holštajnsko viedli v roku 1866 k Prusko-Rakúskej vojne, v ktorej bolo Rakúsko a jeho spojenci porazení. Prusko získalo rozsiahle rakúske územia. Vznikol Severonemecký spolok (bez Rakúska) ako nástupca Nemeckého spolku, aj keď zahŕňal iba severnejšie položené štáty. Tento spolok bol základom pre neskôr vzniknuté Nemecké cisárstvo.
V roku 1870-1871 bojovalo Prusko po boku ďalších nemeckých štátov proti Francúzsku v prusko-francúzskej vojne. Po pruskom víťazstve 18.januára 1871 sa Prusko stalo najväčšou spolkovou krajinou v novo založenom Nemeckom cisárstve s oficiálnym názvom Nemecká ríša. Nemecké cisárstvo tvorilo: 4 kráľovstvá, 6 veľkovojvodstiev, 5 vojvodstiev, 7 kniežactiev a 3 hanzovné mestá a ríšsku krajinu Alsasko-Lotrinsko.
V Nemeckom cisárstve malo opäť hegemóniu Prusko (zaberalo 60% územia) a podľa ústavy mal pruský kráľ zaistený titul nemeckého cisára. Zároveň pruský ministerský predseda bol nemeckým spolkovým kancelárom, takže medzi Pruskom a Nemeckým cisárstvom bola tzv. reálna únia.
nemecke-cisarstvo.pngV zahraničnej politike sa nemecké cisárstvo snažilo o kolonizáciu zámorských území, ale vďaka neskoršiemu vzniku cisárstva toho pre nich veľa nezostalo. Väčšinu území si rozobrala Veľká Británia a Francúzsko. S týmito krajinami Nemecko súťažilo nie len ekonomicky, ale aj vojensky. Nemecké cisárstvo si vybudovalo najväčšiu a najlepšiu armádu a spolu s Rakúskom a Talianskom sa spojilo do aliancie – Trojspolku. V dôsledku napätých vzťahov medzi Trojspolkom a Trojdohodou (Veľká Británia, Francúzsko, Rusko) sa všeobecne čakalo na zámienku, ktorá by rozpútala vojnu o vedúce postavenie  v Európe. Zámienka sa naskytla 28.6.1914, kedy bol v Sarajeve spáchaný atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda. Vypukla prvá svetová vojna. Nemecko najprv postupovalo, neskôr bolo nútené bojovať na dvoch frontoch (Francúzsko+Veľká Británia a Rusko). Vďaka námornej blokáde začalo Nemecko už od roku 1915 hladovať. Rusko síce v roku 1917 odstúpilo, ale vďaka vstupu USA do vojny bolo jasné, že Nemecko nemá šancu. V novembri 1918 sa úplne vyčerpané Nemecko vzdalo. V Berlíne vypukla revolúcia, ktorá sa neskôr rozšírila po celom Nemeckom cisárstve. Jej dôsledkom bolo, že boli zrušené všetky nemecké monarchie včítane Nemeckého cisárstva aj pruského kráľovstva. Prevrat 9.novembra 1918 znamenal koniec monarchie. Cisár sa snažil zachrániť aspoň pruskú korunu, ale nakoniec sa pod tlakom udalostí všetkého vzdal, čím ukončil päťstoročné panovanie Hohenzollovcov v Brandenbursku, tristoročného v Prusku a päťdesiatročného v Nemecku.
Vznikla republika, nazývana aj Weimarská republika. Trvala od pádu monarchie v roku 1918 až do nástupu moci nacistov v roku 1933. Aj keď oficiálny názov Nemecka aj naďalej znel Nemecká ríša, išlo však už o čisto republikánsky spolkový štátny útvar s demokratickou spolkovou ústavou, prijatou v roku 1919 v meste Weimar. Metropolou Nemecka bol naďalej Berlín a hlavou štátu bol ríšsky prezident. V rámci Weimarskej republiky vznikol slobodný štát Prusko. Ako dôsledok prehratej vojny, Prusko prišlo o rozsiahle územia na východe, severe a západe v prospech Belgicka, Dánska, Poľska, Litvy a Československa. Po nástupe Hitlera k moci bol v rámci Tretej ríše Slobodný štát Prusko premenený na obyčajnú krajinu bez autonómie, naďalej tu až do konca druhej svetovej vojny fungovala formálna krajinská vláda. V súvislosťami s výbojmi Tretej ríše boli k Prusku počas druhej svetovej vojny dočasne pripojené veľké časti Poľska.
Po skončení druhej svetovej vojny bolo Prusko na základe Postupimskej dohody rozdelené na 4 spojenecké okupačné zóny. V rámci týchto zón bolo neskôr územie Pruska spojencami rozdelené medzi novo vytvorené štáty.
Formálne ešte Pruský štát existoval do 25.februára 1947, kedy bol rozhodnutím spojeneckej kontrolnej komisie zrušený. Bývalý silný štát prestal existovať.

Hlavné správy

OTVORENÝ LIST

Zastavme Putina

Solidarita proti Putinovi je skutočnou odpoveďou na ukrajinskú krízu.

ROZHOVOR

Ján Svorada: Sagan nevolí správnu taktiku

Víťaz troch etáp na Tour de France Ján Svorada by víťazstvo v etape vymenil za zelený dres. Rozhovor vznikol pred 19. etapou, v ktorej Peter Sagan spadol.

TECH.SME.SK

Zem unikla v roku 2012 katastrofe, výbuch na Slnku ju minul

Nabité častice po extrémnej slnečnej búrke našu planétu minuli.


Už ste čítali?